• Okienko pre rodičov

          • Zaujímavosti

          • Popoludňajší spánok detí v MŠ

            Popoludňajší spánok detí: Prečo by ste na ňom mali bezpodmienečne trvať?

             

            Poobedňajší spánok nie je téma, ktorá by sa zdala byť priveľmi aktraktívna a nad ktorou by sme kedykoľvek premýšľali. Podľa viacerých výskumov by však mala byť. Rýchly životný štýl začal spánok vytláčať na okraj našej pozornosti. Jeho nedostatok však môže mať vážny dopad na vývoj našich detí.

            Množstvo úloh, plánov, detských mimoškolských aktivít ukrajuje z poobedného spánku, nočného spánku, rána sú skoršie a tempo rýchlejšie. 

             V dôsledku tlaku niektorých rodičov sa dokonca polemizuje, či je správne, aby dnes deti "povinne" v škôlkach spávali. Vysvetľujú to tým, že ich deti potom doma ťažko zaspávajú alebo že by mali učiteľky bez spánku detí viac času na ich akademický rozvoj. Iní zase potláčali jeho dôležitosť v domácom prostredí tým, že poobedný spánok je len prípravou na materskú školu a nevideli v ňom reálny prínos.

            Učitelia tak boli ešte donedávna nútení iba intuitívne presviedčať rodičov, že ich dieťa je unavené a cíti sa lepšie, keď si v škôlke oddýchne. Reálne sa však nemali o aké fakty oprieť.

            Dnes už máme k dispozícii niekoľko štúdií, ktoré nám objasňujú,  prečo by sme mali na detskom poobednom spánku neoblomne trvať, aký je jeho skutočný dopad a jeho pozitívne účinky .

            Neurologička Rebecca Spencer na University of Massachusetts Amherst značne pokročila v skúmaní faktov, ako poobedný spánok ovplyvňuje pamäť detí, správanie a tiež emócie predškolákov. 

            Výsledky jej výskumu preukázali, že poobedný spánok má vážny dopad na posilnenie pamäte a tiež osvojovanie si nových informácií. Podľa jej zistení poobedný spánok pomáha deťom lepšie zapamätať, čo sa v škôlke učili.

            V rámci výskumu podrobili skúmaniu viac ako 40 detí vo veku 6 rokov. Na skúmanie použili pamäťový test pomocou hry pexeso. Porovnávali schopnosť zapamätania detí, ktoré boli podrobené spánku v priemere 77 minút a tými, ktoré neboli. Deti, ktoré spali podávali o 10% lepšie výsledky v hľadaní pexesa ako druhá skupina.

            Stále častejšie sa otvárali otázky o užitočnosti spánku v predškolských zariadeniach a či by nebolo vhodnejšie namiesto spánku venovať viac času ich vzdelávaniu. Výskum preukázal, že práve umožnením spánku deťom počas dňa, podporujeme ich neskoršie akademické výsledky  a osvojovanie si nových vedomostí.

            Autori výskumu tiež prišli na ďalšiu dôležitú skutočnosť a upozorňujú rodičov i učiteľov: „Pokiaľ deťom chýba poobedný spánok, nie sú schopné si ho nahradiť počas nočného spánku. Vzniká tak úzka súvislosť medzi spánkom a následným učením.“

            Ďalší výskum potvrdzuje, že poobedný spánok má značný vplyv na celkové fungovanie detí počas dňa.

            Štúdia skúmala správanie 62  detí vo veku 4 a 5 rokov. Podľa zistení vedúceho výskumu Briana Crosbyho, PhD, na Pennsylvania State University deti medzi 4 a 5 rokom, ktoré nespávali, podľa ich rodičov preukazovali vysoký stupeň hyperaktivity, úzkosti a depresií oproti deťom, ktoré v tomto veku pokračovali v spaní.

            " Existuje mnoho individuálnych dôvodov, kedy sú deti pripravené prestať spávať. Rád by som však povzbudil rodičov, aby zahrnuli ticho do tohto času odpočinku vo svojom dennom programe, ktoré vždy umožní deťom zdriemnuť si, ak je to potrebné.“, tvrdí Brian Crosby, PhD, vedúci výskumu na Pennsylvania State University.

            Podobne ďalší výskum potvrdzuje negatíva nedostatočného a nepravidelného popoludňajšieho spánku: „Unavený škôlkari sú nešťastní, viac vystresovaní a podstupujú vyššie riziko celoživotných psychických problémov.“

            Vedci z University of Colorado Boulder v rámci svojho výskumu prišli na to, že deti medzi 2,5 a 3 rokmi, ktorým chýbal čo i len jediný deň popoludňajšieho spánku, preukazovali viac podráždenosti, menej radosti a záujmu o okolitý svet a horšie schopnosti ako riešiť problémy.

            „Mnoho malých detí dnes nemá dostatok spánku a poobedný spánok je spôsobom, ako je možné sa uistiť, že im nechýba.“ Táto štúdia tiež odhalila, že „nedostatočný spánok v dôsledku vynechávaného poobedného spánku, spôsobuje, že škôlkari vyjadrujú pocity odlišne. Dlhotrvajúci nedostatok spánku im môže spôsobiť celoživotné problémy s náladovosťou.“

            „Neprimerané emocionálne správanie, ktoré sme zaznamenali u detí, ktorým chýbal iba jediný spánok nás prekvapili. Deti, ktoré pravidelne nedostávajú dostatok spánku bojujú s ich sociálnym svetom. Ospalé dieťa v triede, v tomto prostredí nie je schopné sa zaoberať inými a obohacovať sa z pozitívnej interakcie s nimi.", tvrdí výskum.

            Ich schopnosti nadväzovať kamarátstva klesajú a môžu byť viac náchylný k záchvatom hnevu, frustrácii, čo má zase za následok ako ostatné deti či dospelí na nich reagujú.

            Táto štúdia ukázala, že ak deťom chýba čo i len jeden popoludňajší spánok, spôsobuje to, že sú viac negatívni a klesá ich záujem o poznávanie. 

            Výsledky výskumov hovoria, že popoludňajší spánok nie je menej dôležitý ako je jedlo, pitie či bezpečnosť našich detí. Aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať. Má významný dopad na rozvoj ich tela i mysle. Neoberajme oň deti, lebo to môže mať pre nich celožiovtné následky.  Doprajme im ho a vytvorme im preň vyhovujúce podmienky. 

            Spánok predškolákov: 

            • poobedňajší spánok u škôlkarov by mal trvať od 1 do 2 hodín
            • deti predškolského veku potrebujú spať v noci okolo 11 až 12 hodín denne
            • spánok prináša dieťaťu regeneráciu celého organizmu
            • detský organizmus zbavuje únavy a dodáva energiu
            • zlepšuje imunitnu organizmu 
            • vyspaté a pokojné dieťa ľahšie zvláda stresové situácie
            • dieťa by malo oddychovať na tichom a pokojnom mieste, s optimálnym osvetlením a dobrým odvetraním
            • potreba odpočinku je individuálna, po 5. roku však jeho potreba zväčša klesá

             

            Zaujímavé rady o uspávaní detí, techniky spania a mnoho iného o zdravom spánku nájdete aj na stránke prosimspinkaj.sk.

             

            Aby dieťa v materskej škole neplakalo...

            PREČO DETI PLAČÚ?

            Plač je prvý zvuk, ktorým dieťa po narodení nadväzuje komunikáciu. Vyjadruje ním svoj stav, svoje potreby. Mamička sa po narodení rýchle zorientuje v rôznych druhoch plaču a podľa toho naň aj reaguje. Inak plače dieťa, keď je hladné, inak, keď je unavené, choré, alebo si vyžaduje pozornosť. Ako dieťa rastie a začína si uvedomovať svet okolo seba, aj jeho komunikačné schopnosti  sa rozširujú a plač sa presúva na úroveň vyjadrenia nespokojnosti, strachu, bolesti. Vyjadrujú ním niečo negatívne, čo je ťažké vyjadriť bežnými slovami. Podvedomá reakcia priemerného dospelého na plač je dieťa utíšiť a snažiť sa odstrániť príčinu plaču.

            Čo pre dieťa znamená obdobie nástupu do materskej školy? 

            Veľký krok v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa. V prvom rade odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej bude dieťa dôverovať, prispôsobenie sa novému režimu, pravidlám a nadväzovanie vzťahov. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci, hračky. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Veľký posun nastane aj po emocionálnej stránke dieťaťa.

            Nechcem ísť do materskej školy!  

            Dieťa je silne viazané na rodičov, resp. na osoby, ktoré mu prejavujú mimoriadnu náklonnosť a starostlivosť. Nutnosť odpútať sa na istý čas od rodičov v dieťati vzbudzuje pocit ohrozenia, neistoty. Materská škola je pre dieťa novým prostredím s cudzími ľuďmi, v detskom ponímaní času takmer bez časového ohraničenia. Dieťa môže mať pocit, že ak raz vojde do nového prostredia, už nikdy neuvidí svoju mamku, ocka, svoje hračky, už nikdy sa nevráti domov. Dôvodom na plač je často strach z neznáma – neviem, čo ma tam čaká, aká bude pani učiteľka, akí kamaráti... Jedine, ako sa tomu vyhnúť je, neísť do „škôlky“. A nepôjdem tam vtedy, ak budem dostatočne silno plakať (vyjadrovať svoje obavy), prípadne sa aktívne brániť. Prvé veľké odlúčenie je spojené aj so smútkom.  A je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma. Vždy sme smutní, keď sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Dieťa však časom pochopí, že krátke odlúčenia na našej láske nič nezmenia.

            Prečo nie je správne nechať deti doma dlhšie?

            Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú. Je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj pre jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho nemalo dieťa traumu. Sú deti, ktoré sú na odlúčenie vo veku 3-och rokov pripravené, ale sú aj také, čo nie sú. V priemere sa väčšina detí v tomto veku dokáže odlúčiť od matky, ale nie je to pravidlo, preto treba k deťom pristupovať citlivo a individuálne. 

            Kedy ešte nie je dieťa emocionálne zrelé na odlúčenie od matky?

            Ak sa mami neustále drží, nevzdiali sa od nej ani na krok, nejde ku hračkám. Na nezrelých deťoch vidno úzkosť.

            Aby nástup do materskej školy bol bezproblémový:                                                       

            Odlučovanie začať postupne, aby sme nespôsobili dieťaťu šok (pomoc otca, starých rodičov, kedy ide mama na krátku dobu do obchodu, návšteva starých rodičov aj na noc), stretávanie sa s rovesníkmi (v detských centrách, na ihrisku, pieskovisku), zapojiť dieťa do vyberania nových potrieb do materskej školy (oblečenie, papučky, batoh, ...), dať dieťaťu viac voľnosti, možností spoznávať svet okolo seba (postieľku umiestniť tak, že sa samé dokáže k rodičom dostať, ak chce, má na to dôvod).

            Typické znaky, že je dieťa na materskú školu pripravené: 

            Dokáže sa odlúčiť od matky, prejavuje záujem o iné deti, je samostatnejšie, dokáže sa samé najesť, napiť, spolupracovať pri obliekaní, vyzliekaní. Má osvojené hygienické návyky (nemá plienky, cumlík, dieťa nie je dojčené, spolupracuje pri umývaní, ...). Zmeny robíme postupne, nie veľa naraz! Nástup do práce naplánovať tak, aby bolo dieťa zaškolené 2-6 mesiacov vopred.

            Čo je dôležité, aby nástup do materskej školy zvládli dobre rodičia i deti:

            PRESVEDČENIE, že dieťa chcú dať do materskej školy - ak si rodičia nie sú istí, dieťa to vycíti, pri istote rodičov zohráva dôležitú rolu aj VÝBER materskej školy, kam svoje dieťa dávajú, ROZHOVOR s vedením, učiteľkami, POCIT,  že sú to ľudia, ktorým chcú svoje dieťa zveriť, DÔVERA voči tomuto zariadeniu a učiteľkám. Ak sa bude ATMOSFÉRA v materskej škole páčiť rodičom, s veľkou pravdepodobnosťou sa bude páčiť aj ich deťom. Ak má rodič pochybnosti o pripravenosti dieťaťa  na materskú školu, mal by sa obrátiť na odborníka, lebo rodič nemá potrebný odstup. Obavy môžu zviesť k tomu, že ich dieťa nie je na materskú školu zrelé, hoci to tak nie je.                                                                                                                 

            Je mamka, otecko na odlúčenie pripravený?

            Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa do triedy rozplače, rovnako sa bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie báť. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Veľký plač, ktorý zažívajú rodičia ráno v šatni, vždy ustane, keď sa dvere triedy zatvoria. Rodičia si často neuvedomujú veľký zlom v živote, kedy sa ich dieťa začne odpútavať a dozrievať. Nemali by sa báť svoje deti pustiť a neprenášať svoje strachy na dieťa. Dieťa je zvyčajne celý deň spokojné, šťastné, ale keď ráno zaplače, rodičia sa začnú strachovať. Rodičia by sa mali s dieťaťom krátko rozlúčiť, nevypytovať sa, či mu bolo smutno, nezneisťovať ho. Sú aj deti, ktoré sa adaptujú bez plaču. Ale sú aj také, ktoré to dobehne neskôr a predsa si to odplačú. Smútok sa dostaví neskôr, keď si uvedomia, že už naozaj doma s mamou nebudú a takto to bude navždy.

            Ako vyzerá ideálny adaptačný proces? 

            PREDPRÍPRAVNÁ FÁZA (rozprávať dieťaťu o materskej škole, príbehy, rozprávky o nej), PRECHÁDZKY k materskej škole, ÍSŤ SA POZRIEŤ DO nej  (Deň otvorených dverí - zotrvať s dieťaťom 0,5 - 1,5 hodiny, aby si nezvyklo fungovať v prostredí s rodičom, ale bez neho. Sprostredkuje mu pocit istoty a bezpečia. Keď je tam už samé, vie že mamička už videla učiteľku, spálňu a toto prostredie je preň bezpečné). POZITÍVNA MOTIVÁCIA A POVINNOSTI  - vysvetliť deťom, že každý človek má povinnosti, dospelí chodia do práce, aby zarobili peniaze, z ktorých rodina žije. Veľké deti chodia do školy, aby sa naučili čítať, písať, najmenšie deti chodia do materskej školy, aby sa pripravili na školu, len malé bábätká  zostávajú s mamičkou, lebo tie ešte nevedia hovoriť, a aj tie , keď vyrastú, pôjdu do „škôlky“. DIEŤA POTREBUJE ISTOTU – vníma čas inak ako dospelí. Veta: „Ja pre teba prídem hneď, keď skončím v práci...“ neposkytne dieťaťu žiadnu istotu, lebo si nevie predstaviť, kedy práca skončí. Trochu lepšie znie uistenie: ,,Prídem pre teba, keď sa vyspíš. Dovtedy sa trochu zahráš, pôjdeš na prechádzku von s kamarátmi a potom si všetci trochu oddýchnete v postieľkach“. Dieťa si môže doniesť svoju OSOBNÚ VEC (hračku, malý vankúšik a pod.).

            Cvičenia pre šikovné pršteky

            Zo začiatku mladšie dieťa nadväzuje na obdobie čmárania, vie vopred, čo chce nakresliť, cielene a koordinovane vedie čiaru. Z grafických prvkov sem patrí najmä rovná čiara a kruh.

            Deti zväčša najskôr zvládnu vedenie čiary zhora nadol, až potom vodorovné čiary. Po nadobudnutí určitej istoty sa čiara uzatvára v kruh a začínajú kresliť prvých hlavonožcov. Precvičovanie zvislej čiary môžete s dieťaťom robiť, napr. tak, že spájate dva predmety, ktoré k sebe patria. Pracovné listy si vyrobíte aj doma, pomocou pečiatok. Môžete spájať aj body nakreslené na papieri, ale to už je náročnejšie na koordináciu dieťaťa. Vodorovnú čiaru by dieťa malo kresliť zľava doprava. Tým sa podporuje zautomatizovanie očných pohybov v smere, ktorý je potrebný pri neskoršom písaní a čítaní. Príkladom na cvičenie vodorovných čiar je napr. dopĺňanie stupienkov rebríka, alebo dokreslenie klietky pre mačičky, aby nám neušla. Ak dieťa ostáva dlho pri čiarach, než prejde ku kruhu, môžeme mu pomôcť rôznymi dráhami v tvare kruhu, ktoré dieťa opakovane obťahuje, aby sa pohyb zautomatizoval (napr. auto, ktoré jazdí okolo domu, bublinky, snehuliaci, zvieratká z kruhov). Dôležité je  aj kreslenie bodiek, kedy sa hrot ceruzky len dotýka papiera. Potom sú to oblúky, pričom jednoduchšie sú pre deti oblúky spodné. Deti zvládnu jedným ťahom len jeden oblúk, teda netreba trvať na tom, že musí plynule spojiť aj vrchný, aj spodný oblúk bez zdvihnutia ceruzky z papiera. Motiváciou pre kreslenie môže byť, napr. skákanie žabky z lekna na lekno, skákanie veveričky na konárikoch, šnúry na koráliky. Posledným, najnáročnejším, prvkom  skupiny sú šikmé čiary vedené pomocou oporných bodov. Ak ostávajú pre dieťa problémom, kreslíme pomocné dráhy – spojovacie línie, po dlhší čas. Motiváciou môže byť napr. pršiaci dážď z oblaku.

            U staršich detí je pre prvky potrebné väčšie rozpätie a širšia škála koordinovaných pohybov spolu so zámerným udržaním vzdialenosti (napr. pri kresbe špirály musí dieťa udržať rozpätie medzi jednotlivými líniami). Špirála je náročná na koordináciu, odhad vzdialenosti medzi čiarami. Dieťa do pohybu musí zapojiť ruku od ramena až po zápästie. Motiváciou pre kresbu môžu byť slimáčikove ulitky alebo bludisko. Deťom môžeme predkresliť na papier veľkú špirálu a oni ju zo začiatku obťahujú. Potom im pripravíme začiatok špirály a oni ju dokončujú. Zvládnutie šikmej čiary všetkými smermi sa objavuje najčastejšie na kresbách slniečok, kedy deti kreslia lúče svietiace na všetky strany. Vedie čiar šikmým smerom začíname spájaním šikmo umiestnených obrázkov (motiváciou môže byť spájanie dvoch rovnakých predmetov na obrázku, rôzne dráhy alebo šmykľavky). Až neskôr sa prechádza na spájanie bodov od stredu kruhu von. Motiváciou môžu byť obrázky „krájania torty“, dážď padajúci z obláčika. Vlnovka si vyžaduje zvládnutie horného aj spodného oblúku a preto k jej kresbe pristupujeme až v čase, keď má dieťa oboje „v ruke“. Najjednoduchšie je kreslenie vĺn kedy ešte nevyžadujeme presnosť (vlnky v mori). Vždy kreslíme zľava doprava. Postupom času by vlnky mali byť zhruba rovnako ďaleko od seba a línie by sa nemali prekrývať. Elipsa vychádza z prirodzeného pohybu zápästia a pre väčšinu detí je to nenáročný pohyb. Niektoré deti môžu mať problém pri rozlišovaní kruhu, špirály a elipsy. Neponáhľame sa, ale pomáhame dieťaťu vnímať rozdiel. Dieťaťu môže pomôcť, keď najskôr nakreslíme tvary na veľký papier, dieťa ich postupne prechádza prstom a potom ceruzkou. Motiváciou pre kresbu elipsy môžu byť slivky, šišky, behanie po ovále. Ďalším prvkom tejto skupiny sú „zuby“ – ostré obraty. Ich kreslenie znamená zvládnutie šikmých čiar a zmeny smeru vo vedení čiary. Toto nie je jednoduché: dieťa musí pri vedení čiaru ruku pozastaviť, nezdvíhať ju, zmeniť smer a pokračovať v čiare. Ak to nevie, tak aj v spontánnej kresbe nebudú napr. strechy špicaté, ale zaoblené. Posledným prvkom tejto skupiny sú spojené oblúky. Pri nich tiež dieťa potrebuje zvládnuť zmenu smeru, tak ako pri zuboch. Ak toto nezvláda, tak zväčša kreslí nie spojené oblúky, ale kladie jednotlivé oblúky vedľa seba. Motiváciou na spojené oblúky môže byť žabka skákajúce cez lekná na vode, vtáčik lietajúci z konára na konár, koník preskakujúci prekážku.

            Použitá literatúra: Rozvijanie grafomotorického prejavu dieťaťa – Kopčíková, M.

            Dieťa a televízia - kedy vzťah neuškodí?

            S televízorom je to rovnké, ako keď nenecháte dieťa samé s celou bonboniérou, musíte stanoviť aj pravidlá a primeraný čas. Na pozeranie televízie nie viac ako 30 minút za deň u detí mladších ako štyri roky a nie viac ako jednu hodinu za deň u detí do šiestich rokov. Vyberajte spolu s dieťaťom primeraný program a ešte raz: „Buďte prítomní, aby ste mohli sledovanie televízie regulovať!“

            Od akého veku môže dieťa pozerať televíziu?

            Škôlkari a predškoláci 

            Deti tejto vekovej kategórie dokážu pochopiť len jednoduché „obrazce“ ako dobrý a zlý, odvážny a zbabelý. Hovoríme tomu silná polarizácia. Preto vyžadujú také filmové postavy, ktoré sa dajú použiť na túto schému. Komplikovanejšie charaktery ešte nechápu. Preto si malí škôlkari myslia, že všetko, čo sa deje v televízii, je aj skutočnosť. To, čo tam dieťa videlo, považuje za rovnako reálne ako svet okolo seba.

            Deti tak zažívajú scény, akoby boli ich súčasťou. Až v predškolskom veku postupne začínajú chápať, že ide len o príbeh. V každom veku však platí zásada: deti musia rozumieť tomu, čo pozerajú a musia to vedieť spracovať. Ak to nedokážu, môžu vzniknúť problémy. Ak dieťa pozerá video alebo DVD, treba urobiť viacero prestávok (približne po 20-30 minútach). Ako dieťa prežíva sledovanie televízie, môžeme ľahko zistiť podľa jeho telesných reakcií: ak je príliš zahĺbené do deja, pri väčšom napätí si napríklad obhrýza nechty, alebo cmúľa končeky vlasov, zatvára oči alebo si zapcháva uši, skrýva sa a pod. Tieto preťaženia však nezmiznú so skončením programu, ale môžu mať za následok napríklad zvýšenú teplotu (červené uši), zvýšený tep alebo nočné mory. Priaznivé pre každú vekovú skupinu je, ak rodičia môžu pozerať televíziu spolu s deťmi a mladším deťom tak dodávajú svojou fyzickou prítomnosťou istotu. So staršími deťmi by sa mohli rodičia porozprávať o tom, čo práve pozerali – a hovoriť treba najmä o problematickejších scénach. V konečnom dôsledku je dôležité, aby mal film happy end,  a pokiaľ je možné, aby ho dieťa videlo. Lebo iba tak sa môže znovu správne uvoľniť.

            Zatiaľ, čo sedí pred televíznou obrazovkou, nevšíma si, ako rýchlo ubieha čas. Dieťa je v úplne inom svete a nie je preto zriedkavosťou, že reaguje agresívne, ak DVD vyplo alebo program sa v televízii skončil. Záleží teda len od rodičov, aby určili dieťaťu hranice a priebežne ho informovali o čase, ktorý môže stráviť pri televízore. Rodičia by mali deťom zadeľovať čas. Detskí psychológovia radia dovoliť deťom sledovať televíziu maximálne šesť hodín do týždňa pre deti mladšie ako šesť rokov.

            Ako správne zaradiť televíziu do života dieťaťa?

            V našej spoločnosti, kde všetko tak rýchlo plynie, je dôležité poskytnúť dieťaťu aj čas, kedy sa môže hrať, maľovať si alebo len tak leňošiť. Nezabudnite na dôležitú vec: Dieťa potrebuje čas na objavovanie a chápanie sveta. Čas, ktorý strávi dieťa do šiestich rokov pred televízorom, je čas, ktorý mu potom chýba na rozvoj jeho kreatívneho myslenia. Hra mu umožňuje oboznamovať sa s vecami a situáciami, a to pomocou jemu známej reči, dôverne známeho okolia a skúseností. Televízor neposkytuje žiaden priestor pre takéto symbolické hry a blokuje rozvoj kreativity. Dieťa si pamätá videné z televízora, spracúva to, ale nie je samotným tvorcom nápadov a myšlienok.

            Aké televízne programy sú dobre pre dieťa?

            Sledujte spolu s dieťaťom programy primerané jeho veku, aj to v rozumnom rozsahu. Nepokúšajte sa zneužiť televízor alebo počítač ako pestúnku na dlhé hodiny. Takto vidíte, čo pozerá a máte priestor porozprávať sa s ním o tom.

            Tipy pre rozumné využívanie televízie pre deti

            • Odstup medzi dieťaťom a televízorom by mal byť asi tri metre.
            • Deti by nemali sledovať televíziu nikdy celkom samé.
            • Odpovedajte na všetky otázky, týkajúce sa diania na televíznej obrazovke ihneď (ak je to možné).
            • Hovorte o obsahu programov. Vyjadrite súhlas alebo kritiku k jednotlivým osobám.
            • Nechajte dieťa, aby vám občas prerozprávalo, čo pozeralo v televízii. Dozviete sa tak veľa o jeho predstavách a názoroch a môžete s ním o tom hovoriť.
            • Príliš rýchly sled obrazov pri neharmonických filmoch môže dieťa preťažiť. Bude potom nepokojné a nervózne.
            • Deti myslia menej na televíziu, ak sledujú program v presne stanovenom čase počas dňa.
            • Na vytvorenie rovnováhy k sledovaniu televízie by mali mať deti dostatok času aj na to, aby trávili čas s kamarátmi na čerstvom vzduchu.
            • Ako všade, aj tu platí: Buďte vzorom, podľa ktorého sa môžu deti orientovať. Takže častejšie vypnite televízor, pohľadajte iné aktivity, ktoré vyplnia čas vám a dieťaťu, a potom hurá do toho.

            Existuje niekoľko dôvodov, prečo by ste vaše deti nemali podporovať v pozeraní televízie a pomôcť im plnohodnotnejšie využívať ich voľný čas:

            • Sledovanie televízie deti oberá o čas - Keď deti pozerajú denne niekoľko hodín televíziu, podriaďujú sa zvyku, kvôli ktorému nemajú čas na učenie, šport, stretávanie s kamarátmi.
            • Televízor spomaľuje myslenie - Niektoré štúdie tvrdia, že deti, ktoré pozerajú veľa televízor, sú nepozornejšie a horšie sa im vyvíja mozog. Pri aktivitách ako rozprávanie sa s priateľom, používanie počítača, čítanie knihy, ste aktívni a váš mozog musí pracovať. Pridlhé pozeranie TV robí deti pasívnejšími vo svojom živote.
            • Televízne programy útočia na city dieťaťa - Aby bola  zabezpečená vysoká sledovanosť v televíznych  programoch sa manipuluje s citmi, ako sú  strach, vina, smútok, túžba, nešťastie. Deti nie sú dostatočne zrelé na to, aby vedeli tento nápor pocitov adekvátne spracovať.
            • Televízia bráni rozvoju sociálnych vzťahov - Pri pozeraní televízie ľudia nekomunikujú, nespoznávajú sa, nediskutujú, nerozprávajú si zážitky, nepýtajú si rady, iba sledujú, čo sa deje  na televíznej obrazovke.

            Vedecké výskumy jednoznačne dokazujú, že deti, ktoré minimálne alebo vôbec nesledujú TV, sú všestrannejšie, psychicky vyrovnanejšie, optimistickejšie, tvorivejšie, aktívnejšie a majú lepšie sociálne kontakty. Už len kvôli týmto argumentom sa televíziu obmedziť určite oplatí.

            Rozvíjajúce aktivity pre budúcich prváčikov.

             

            Jemná motorika:

            Pred každým cvičením necháme dieťa uvoľniť ruku. Vo vzduchu si rukou skúša pohyb, ktorý potom bude kresliť. Uvoľňovacie cvičenia spočívajú v krúživých a kmitavých pohyboch rúk (rameno, lakeť, zápästie, prsty) a v kreslení kruhov, elíps, čiar, krížikov, vlnoviek, slučiek, kopčekov a jamiek na veľké plochy, najlepšie v stoji, neskôr obomi rukami.

              • Podľa možností upevníme väčší kus papiera (napr. baliaci) na stenu alebo dvere a necháme dieťa uvoľnenou rukou čmárať po celej ploche (pohyb lopty, ktorá sa gúľa sem a tam, viackrát za sebou otáčanie kolies, namotávanie vlny). Najlepšia na písanie je krieda, hrubá tuha, neskôr  pastelka.
              • Vytrhávanie kúskov farebného papiera - biely list papiera najprv dieťa„ pomaľuje" ľubovoľnou farbou a potom vytrháva listy stromov, plody, mraky a pod.
              • Posediačky cvičíme dotyky mäkkej ceruzky na voľný list papiera – bodky (ako zobkanie kuriatka, sneženie).
              • Odstrihovanie rohov z papiera - možno použiť i staré noviny. Dieťa odstrihuje jednotlivé rohy tak dlho, až papier rozstrihá na malé kúsky (papierový sneh).
              • Vystrihovanie pásikov z papiera - dieťa strihá prúžky ľubovoľne široké.
              • Strihanie podľa nakreslených čiar - možno použiť aj vymaľované omaľovánky, staré pohľadnice.
              • Cvičenie priamych čiar písaných rôznym smerom bez pohybu papiera (postojačky) – na voľný list papiera nakreslíme niekoľko rôznofarebných bodov, dieťa ich potom priamymi čiarami spája.
              • Cvičenie priamych čiar písaných rovným smerom (posediačky). Predkreslíme dvojice farebných bodov tak, aby ich dieťa spájalo vodorovne, smerom zľava doprava (jazda auta).
              • Rytmizované písanie – dieťa píše napr. čiarky, kopčeky súčasne s recitáciou alebo spievaním. Zápis môže robiť na slová alebo slabiky (napr. Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju opraví?)
              • Vystrihovanie zložitejších obrazcov (predkreslený domček, lopta, strom, auto).
              • Cvičenie kresby dolného oblúka (let vtáka, hojdačka). Dieťa kreslí vždy zľava doprava na veľký papier.
              • Cvičenie kresby horného oblúka opäť zľava doprava (hory a údolia, poskoky žaby).
              • Dieťa vystrihne jednotlivé predkreslené geometrické obrazce: štvorec, trojuholník, kruh. Pokúsi sa z nich nalepiť na ďalší list papiera obrázok - domček, panáčika, vláčik, kvet.
              • Kreslenie vlnoviek zľava doprava na veľký papier (vlny na mori na potôčiku).
              • Modelovanie z plastelíny (jabĺčka, hrušky, mištičky, zvieratá).

             

            Zrakové vnímanie, pozornosť a pamäť:

              • Hľadanie rôznych objektov, ktoré určí dospelý, príp. dieťa, pri pohľade z okna.
              • Rozlišovanie predmetov v okolí - dieťa v miestnosti ukáže na všetky veci zelené, guľaté, drevené a pod. Vonku môže hľadať autá rovnakej farby, značky, rovnako vysoké budovy a pod.
              • Hľadanie malých gombíkov v škatuľke medzi veľkými, modrými guľôčok medzi zelenými.
              • Triedenie drobných predmetov podľa: farby, farebných odtieňov - na jednu stranu červené kocky, na druhú modré, veľkosti - veľké a malé gombíky, koráliky, kocky, semienka, materiálu - veci sklené, drevené , kovové, z umelej hmoty.
              • Vyfarbovanie mozaiky plôch podľa daných značiek (hviezdičky žlté, bodky červená, ...).
              • Vyhľadávanie rovnakých obrázkov - použijeme obrázky z Pexesa, vyberieme spočiatku iba 4 dvojice, postupne pridávame do osem. Ak sa dieťaťu triedenie obrázkov darí bez veľkých problémov, zahráme sa s ním hru podľa návodu - začíname opäť s menším počtom dvojíc.
              • Skladanie obrázkov z rozstrihaných častí (2-3 kusy, postupne zvyšujeme náročnosť a obrázky striháme na menšie a nepravidelnejšie tvary).
              • Dokresľovanie obrázkov alebo písmen.
              • Podčiarkovanie, vyfarbovanie písmena v skupine rôznych písmen, v texte, v časopise – dieťa nemusí písmeno poznať, hľadá len určený tvar.
              • Hra: ,,Čo chýba na stole?“ Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8), potom niektorý schováme a dieťa háda, čo chýba.
              • Hra: ,,Čo sa zmenilo?“ - v miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má postrehnúť zmenu v usporiadaní, čo sa zmenilo na mame, na ceste do MŠ, postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmeníme.

             

            Koordinácia zraku a ruky:

              • ,,Labyrint z nite“- na veľký hárok papiera položíme 3 nite rôznej farby tak, aby sa krížili a tvorili oblúky. Dieťa prstom sleduje každú niť od začiatku po koniec.
              • Sledovanie čiary prstom, pastelkou – labyrint, prepletené čiary, obkresľovanie rôznych obrázkov, vytvorených jednou neprerušovanou čiarou.
              • Spájanie dvoch obrázkov ležiacich oproti sebe (pes - kosť, mačka - myš).
              • Hľadanie správnej cesty, labyrintu (rôzne typy labyrintov sa dajú kúpiť v hračkárstve), zakresľovanie správnej cesty do rozličných pracovných listov.
              • Obkresľovanie cez priesvitný papier alebo fóliu.
              • Dokresľovanie vybodkovaného obrázka
              • Spájanie bodov podľa predkresleného vzoru.

             

            Sluchové vnímanie:

            Cieľom cvičení zvyšujúcich schopnosť sluchového rozlišovania je pripraviť dieťa na čítanie a písanie. K tomu je potrebné, aby poznalo rytmus jednotlivých slov, členilo slová na slabiky, počulo izolovane jednotlivé hlásky v jednoduchých slovách. Výraznejšie ťažkosti v tejto oblasti môžu nastať u detí s poruchami reči, kde je potrebná logopedická náprava. V prípade, že  dieťa  logopéda  navštevuje, odporúčame poradiť sa s ním o ďalších vhodných cvikoch.

             

            Cvičenie sluchu :

              • Hra:  „Koľkokrát písknem, toľkokrát tleskneš“. Dieťa najprv počúva, potom tleskne (poskočí, zamáva a pod.),  môže nájsť na kocke rovnaký počet bodiek.
              • Hra: „Odkiaľ to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my zaťukáme alebo udrieme do nábytku a pýtame sa: „Odkiaľ to bolo? Ukáž mi, odkiaľ sa to ozvalo.“
              • Hra: „Čo to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my zašuštíme papierom, cinkneme lyžicou o tanier, zahrkáme kľúčmi a pod. Pýtame sa: „Čo to bolo? Aký zvuk si počul?“
              • Hľadanie budíka schovaného v miestnosti.

             

            Cvičenie rytmu a sluchovej pamäte:

              • Vytlieskávanie jednoduchých riekaniek a piesní (Pec nám spadla, Jedna druhej riekla). Možno použiť aj detské knižky - leporelá.
              • Vytlieskavanie jednoduchých slov, napr. ma-ma. Postupne zvyšujeme náročnosť počtom slabík v slove.
              • Zoraďovanie predložených obrázkov (cca 6-8) podľa predošlej slovnej inštrukcie.
              • Rozprávanie rozprávky so zámernými chybami (pridáme slovo, ktoré tam nepatrí, zmeníme obsah – Modrá Čiapočka, išla cez lúku, niesla si v košíku hračky. Dieťa reaguje a opravuje. Vymýšľanie slov s rovnakým slovným základom.
              • Predriekanie básní, ktoré dieťa opakuje. Vhodné je vyberať štvorriadkové básne (riekanky a pod.), pri ktorých, uvedeným spôsobom, nakoniec dieťa zopakuje celú báseň naraz.
              • Dopĺňanie slov v hrách typu: Išla babka na trh a kúpila tam ... Každý doplní jedno slovo (...hrušku – hrušku a jablko – hrušku, jablko a slivky...). Variantov je množstvo: v obchode predávajú ..., na záhrade rastie..., keď mi je zima, oblečiem si ..., mama varí polievku a dá do nej ...

             

            Cvičenie sluchovej analýzy a syntézy:

            Schopnosť rozkladať a skladať slová na slabiky a hlásky je veľmi dôležitá pre úspešné osvojovanie si čítania a písania. Zvládnutie sluchovej syntézy je predpokladom pre zvládnutie čítania. Analýza je východiskom pre písanie.

              • Pri nácviku sluchovej analýzy vychádzame zo schopnosti členiť vetu na slová, určiť ich počet, poradie (ktoré slovo bolo prvé, posledné a pod.). Hovoríme dieťaťu krátke 3 - 4 slovné vety. Dieťa má hádať koľko slov počulo, povedať nahlas každé slovo osobitne, zatlieskať toľkokrát koľko slov počulo, príp. môže zapísať na papier čiarkami počet slov, deliť slová na slabiky, deliť slabiky a slová na hlásky, pričom postupujeme rovnako ako pri členení vety.
              • Vyhľadávanie slov, ktoré majú určitú slabiku alebo hlásku na začiatku, na konci (osvedčená je hra na ,,Slovnú reťaz“, v ktorej vymyslené slovo musí začínať na poslednú slabiku (hlásku) predchádzajúceho slova).

            Princíp sluchovej syntézy spočíva v schopnosti rozpoznať vyhláskované slovo. Začíname: jednoslabičnými slovami (j-a, m-a, d-o, s-a, p-e-s, d-o-m, m-a-l) cez dvojslabičné (m-a-m-a, mača, doma, delo, výlet, dukát). Po spoľahlivom zvládnutí prejdeme na slová trojslabičné (maliny, motyka, telefón, vyletel) a viacslabičné (zavesený, kolobežka, lokomotíva, konvalinka) so spoluhláskovými skupinami (kladivko, strom, prší, krtko, strnisko).

             

            Cvičenie fonematického rozlišovania a pamäte:

              • Dospelý hovorí dvojice podobných a rovnakých slov a dieťa určuje či, príp. v čom sa líšia (napr. polica - palica, buk - puk, lečo - čelo, múka - lúka, mala - malá, babka - bábka, kvapka - kvapká, koza - kosa, kričí - kričí, poďobe - po dobe).

             

            Cvičenia priestorovej a pravo–ľavej orientácie:

              • Vnímanie vlastného tela - vhodné je zaviazať dieťaťu oči, ľahko sa dotknúť nejakého miesta na jeho tele a dieťa sa má dotknúť toho istého miesta, príp. ho pomenovať (pravé koleno…).
              • Hra na ,,Zrkadlá“ – ako sochy, ale zrkadlovito.
              • Rozlišovanie pojmov hore - dole, nad – pod, vrchný – spodný, vpredu – vzadu, prvý –  posledný, pred – za,  vnútri, vonku, medzi, vedľa, vpravo – vľavo.
              • Menovanie predmetov nachádzajúcich sa na ulici počas prechádzky, dieťa má pohotovo určiť, či sa nachádza na pravej alebo ľavej strane v smere chôdze.
              • Ukazovanie časti tela pravou (ľavou) rukou. Dieťa má na sebe ukázať pravú ruku (oko, ucho, nohu). Pre ľahšie zapamätanie môžeme dieťaťu uviazať na pravú ruku šatku.
              • Rozdelenie polchy stola na pravú a ľavú stranu. Dieťa dostáva inštrukcie: „ zober autíčko a ulož ho na pravú stranu, zober kocku a polož ju na ľavú stranu." Dieťa  vymenuje, čo sa nachádza na pravje a čo na ľavej strane.
              • Kreslený diktát (podobne aj s písmenkami) - dieťa kreslí podľa inštrukcií, napr. nakresli na ľavú stranu dom, na pravú stranu slnko a pod.

             

            Myslenie:

            Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť logického uvažovania dieťaťa. Pre rozvoj myslenia je dôležité podporovať dieťa v logickom uvažovaní. Necháme mu možnosť úlohy samostatne dokončiť, pričom s ním hľadáme možné riešenia.

            Vhodné cvičenia :

              • Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného spoločného znaku „Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty, skúsime toho vymyslieť čo najviac." Potom zmeníme situácie napr.: kto všetko behá, čo má kolesá, kde žije.
              • Rozlišovanie vecí podľa jedného znaku - farby: „Povedz, ktoré veci okolo sú červené?“ (zelené ap.),tvaru: „Hádaj, čo je guľaté, hranaté, obdĺžnikové!" (guľaté, hranaté...tvaru), materiálu: „Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa“, atď.
              • Vymenovanie skupiny slov, dieťa má povedať, čo majú spoločné, čím sú rovnaké (pomenovať veci jedným slovom), napr. jablko, hruška, slivka, to je ... ovocie; bicykel, motocykel, lietadlo, to sú dopravné prostriedky (oblečenie, nábytok, písacie potreby). Ak dieťa v tomto cvičení zlyháva, pracujeme opačne: „Budeme pomenúvať ovocie, ktoré poznáme, ja jedno, ty jedno“ (dopravné prostriedky, oblečenie atď.).
              • Vytvorenie vety z troch slov. Povieme 3 slová, napr.: „Janko - lopta - hádzať“ a dieťa z nich vytvorí vetu - „Janko hádže loptu."
              • Rozprávnie podľa vybraných obrázkov.
              • Riešenie situácií: „Čo by sa stalo, keby si šiel von v ponožkách?“ (...keby si sa na križovatke nepoobzeral, keby sme šli nakúpiť bez peňazí a pod.).
              • Cvičenie poradia ročných období, postavenia dní v týždni (mesiacov v roku), pričom dieťa určuje prvý deň, posledný, deň pred, za, medzi určenými dňami.
              • Predmety uložíme do radu, dieťa si ich má zapamätať. Po zakrytí ich vymenúva v zachovanom poradí. Začíname so štyrmi predmetmi (obrázkami, geometrickými tvarmi, hračkami, číslami, predmetmi) a postupne počet zvyšujeme na osem.

             

            Matematické predstavy :

            Cieľom týchto cvičení je zvládnuť základy na utváranie matematických pojmov. Nacvičujeme porovnávanie veľkostí, porovnávanie množstva (pojmy rovnako, viac, menej), porovnávanie priestorových a časových vzťahov, orientáciu v počte do 10.

              • Určovanie množstva - pripravíme pred dieťa 2 hŕbky gombíkov, kociek atď. Pýtame sa: „Kde je viac?...Kde je menej?“ Nezabudnime na 2 hŕbky s rovnakým počtom.
              • Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia - nakreslíme pod seba niekoľko koliesok, vedľa potom niekoľko štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: „Ktorých obrázkov je viac?“ Pri nerovnakom množstve zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si názorne uvedomuje pojem množstva.
              • Hráme: „Človeče, nehnevaj sa“ (Cvičenie orientácie v základnom počte do 6).
              • Cvičíme pojmy hore, dole, uprostred - vezmeme nejaký predmet a dávame ho na rôzne miesta stola. Dieťa hovorí: „Je na stole, je pod stolom“ a pod.
              • Zoradenie 10-tich kociek rôznych farieb do radu, určovanie -  „Koľká kocka je červená?“ „Podaj mi štvrtú kocku!“ (piatu, druhú, poslednú, hneď za prvou, hneď pred treťou, všetky za druhou, všetky pred štvrtou a pod.).
              • Navodenie základných počtových operácií pomocou názoru - „Keď máš 2 kocky (dieťaťu kocky najprv skutočne dáme), koľko budeš mať kociek, keď ti jednu pridáme? (vezmeme)". Použijeme 10 kociek. Ak dieťa pomocou kociek pochopí podstatu sčítania a odčítania, skúšame to isté, ale bez kociek.

            Kniha - jeden z večných pokladov

            Chvíle s dobrou knihou zohrávajú významnú úlohu v rozvoji dieťaťa. Hoci ešte v predškolskom veku nie je čitateľom v pravom zmysle slova, vystačí si ako poslucháč, slová z knihy počúva, prezerá si obrázky, ukazuje, pomenováva a hovorí, či premýšľa. Potrebuje knihu ako súčasť spoznávania okolitého sveta, ako odpoveď na mnoho otázok. Výchovný vplyv knihy spočíva v jej názornosti a obraznosti. V minulosti to bol folkór (rečňovanky, vyčítanky, hry na lúke...), ktoré nahradili deťom knihu. Pomocou počúvania rozprávok si dieťa pred vstupom do školy osvojuje materinský jazyk, normy spoločenského správania, informácie o okolitom svete, ktorý ho obklopuje. Ďalším pozitívom čítania je rozvoj slovnej zásoby.

            Literatúra je pre dieťa dôležitá. Rozprávka ho fascinuje, pretože v nej môže naplno rozvíjať svoju fantáziu. Rozprávkoví hrdinovia sa  často pre dieťa  stávajú vzorom. V tomto období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah. Neoslovuje ich literatúra, ktorá sa drží reality. Postupným psychickým  vývinom dieťa začína rozlišovať realitu (skutočnosť) a výmysel. Začína rozoznávať, čo sa naozaj môže stať a čo je len vymyslené. Neberie doslova rozprávkovú fantastiku, ale podvedome verí jej zmyslu a nechá sa ňou unášať.

            Deti majú krátku schopnosť udržať pozornosť a preto vyberajte kratšie texty, ktoré vydrží počúvať až do konca. Oporou pre ich pozornosť sú jednoduché pojmy, zrozumiteľná obraznosť, dynamický dej, jasná charakteristika postáv, nenáročný humor a pozvanie do hry. Potreba zmeny sa týka nielen fyzických, ale aj psychických aktivít. Literatúra môže uspokojovať potreby dieťaťa aj po tejto stránke. Kvalitné literárne dielo pre deti je vnútorne dynamické, nemôže byť popisné a pre dieťa nudné. Dieťa potrebuje moment prekvapenia, nápad, myšlienku.

            Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovanie zla. Dieťa sa dokáže s postavou porovnávať, nachádzať vlastné prežívanie, konanie. Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch. A na toto všetko potrebuje blízku osobu, najlepšie rodiča.

            Ak chcete pre svoje dieťa urobiť maximum pri rozvoji emócií i poznávania, rozprávajte sa s ním čo najviac oprečítanom. Stačí vám na to pár jednoduchých otázok:

              • Čo sa ti na rozprávke páči?
              • Ako sa volá hlavná postava?
              • Aké problémy musí riešiť?
              • Ako sa rozprávka začína?
              • Ako sa skončila?
              • Ako by si ukončil(a) príbeh ty?
              • V akom prostredí (meste, dedine) sa odohráva dej?
              • Dozvedel(a) si sa niečo nové?
              • Čo by si ty urobil(a) inák ako postava?
              • Pripomína ti rozprávka niečo z tvojho života?
              • Aké pocity si mal(a) po prečítaní knihy?
              • Poznáš niekoho, kto ti pripomína hlavnú postavu?

            Ako vybrať správnu knihu?

              • Mladší predškolský vek (1. – 3. rok) – poézia (spievanky, rečňovanky), hračky, leporelá,
              • Starší predškolský vek (3. – 6. rok) – poézia (spievanky, rečňovanky, hádanky), autorské a ľudové rozprávky (zvieracie, fantastické s jednoduchšou štruktúrou); bájky, jednoduché príbehy zo života; z literatúry faktu umelecko-poznávacie knihy, knižné hračky, leporelá, obrázkové knižky, albumy, knihy so zvukovými nahrávkami, pracovné zošity, omaľovánky, vystrihovačky, detské encyklopédie, detské ľudové hry a bábkové hry.

            Rozvoj tvorivosti dieťaťa

            Deti sú prirodzene tvorivé bytosti, majú veľa nápadov a otázok o okolitom svete a veciach, ktoré sa dejú. Snažia sa dozvedieť čo najviac informácii, aby uspokojili svoju zvedavú myseľ. Vhodným spôsobom pre ich rozvoj je hra, do ktorej sa môžu zapojiť aj členovia rodiny. Prináša radosť, uvoľnenie, rozvíja fantáziu a myslenie, umožňuje učenie. Netreba však zabúdať na to, že hra by mala byť dobrovoľná i keď všetci dobre vieme, že hry sú medzi deťmi prijímané s veľkou obľubou. Deti v predškolskom veku začínajú tvoriť s nejakým zámerom. Ak doteraz dieťa niečo, napr. namaľovalo, tak práve začalo premýšľať, čo to vlastne namaľovalo. Predstavivosť sa stáva bezhraničnou.

            Dieťaťu v tvorivom myslení pomáhajú aj predchádzajúce zážitky a spomienky. Ako teda správne rozvíjať tvorivosť a kreativitu dieťaťa? Tu je zopár tipov:

            Vytvorte pre hru správne podmienky

            Aby dieťa mohlo tvoriť a byť kreatívne, potrebuje svoj vlastný priestor a pomôcky. Zároveň učíme dieťa, aby sa o svoje miesto a materiál, s ktorým tvorí - pracuje zodpovedne staralo. Ak trávite čas spoločne vonku, príroda ponúka množstvo podnetov pre hru. Dieťa môže kresliť do piesku, vytvárať obrázky z kamienkov, vetvičiek a listov, ležať na zemi a pozorovať oblohu a mraky.

            Telesné potreby

            Uistite sa, že je dieťa oddýchnuté po psychickej aj fyzickej stránke. Unavené, hladné, alebo choré dieťa nebude žiadna tvorivá aktivita zaujímať.

            Inšpirujte

            Pre svoje dieťa ste ako rodič najväčším vzorom, preto robte nové veci, spoznávajte nové miesta, opravujte alebo vylepšujte veci okolo seba. Ak je to možné poskytnite dieťaťu širokú škálu hračiek, ale takých, ktoré nie sú zamerané iba na jeden konkrétny účel, ale môže s nimi tvoriť, napr.: figúrky zvierat, kocky, postavičky ľudí, plastelína a pod.

            Záujmy

            Pokúste sa zistiť a nasledovne aj využiť záujmy dieťaťa. Deti chcú byť v mnohých veciach úspešné. Keď zistia, že zadaná úloha sa im vydarila, majú veľkú radosť a chuť ešte viac sa do aktivity zapojiť.

            Podporujte dieťa

            Ak má dieťa záujem o novú vec, rozprávajte sa s ním o jeho predstavách, podporte ho.Može to byť úsmev, pekné slová alebo pohladenie.

            Priatelia

            Dovoľte deťom pracovať spoločne s kamarátmi. Učia sa tak  skupinovej práci a väčšej komunikácii a socializácii.

            Pocity detí

            Je správne uistiť sa, či má dieťa dobrý pocit z toho čo robí. Dieťa  musí cítiť dobrý pocit z danej aktivity.

            Tvorte spoločne

            Vhodné sú náročnejšie a dlhodobejšie úlohy. Naučíte tak dieťa prekonávat prekážky, riešiť konflikty, podporí sa jeho trpezlivosť a čo je dôležité, strávite spoločný čas spolu J

            Vymýšľajte scenáre

            Dieťa napodobňuje dospelých v ich správaní a aj pri pohybových aktivitách. Povzbudzujte svojho drobečka, aby sa hral na lekára, na staviteľa, vesmírného bádateľa  a pod. Zapojte sa do hry, nasledujte pokyny dieťaťa a len niekedy zasiahnite.

            Slovné aktivity

            Hoci slovná zásoba vášho dieťaťa ešte nie je zrejme veľká a využíva len pár viet, zbožňuje básničky, riekanky, rozprávky ktoré mu čítate a hovoríte. Môže do nich dopĺňať slová a budete sa  spoločne zabávať. Takto môžete využiť čas aj, napr. pri cestovaní v aute alebo keď je vonku nepriaznivé počasie.

            Čítajte

            Urobte si čas a čítajte si so svojím dieťaťom, rozprávajte sa o tom, čo čítate. Nemusí to byť klasické čítanie, postačí kniha s ilustráciami a vymýšľanie si príbehov spolu s dieťaťom. Klaďte mu otázky, tým sa rozvíja jeho myslenie a fantázia.

            Čas, kedy tvorivosť u človeka pracuje naplno, je práve v ranom detstve. Tak ju nechajte pracovať, podporujte svoje dieťa a nepremrhajte túto vzácnu možnosť!

            Odmena - motivuje alebo kazí výchovu?

            Odmenu používajte šetrne, správne a nie manipulatívne.

            Dieťa by si malo uvedomiť, za aké formy správania ho odmeníte. Sústreďujte pozornosť hlavne na vhodné správanie, lebo je to správne a morálne. Buďte však opatrní pri odmeňovaní. Vhodne voľte slová, povzbudzujúce vety typu: „Tebe to ide zo dňa na deň lepšie, zvládaš viac vecí sama. Vidno, že si spokojný so svojou prácou pri konštruovaní domu, auta...“  Takéto a podobné typy vyjadrení budujú základ pre trvalú motiváciu dieťaťa, záujem detí zotrvať v určitej činnosti.

            Odmeňovanie je pozitívna spätná väzba, obdiv a uznanie.

            Aplikujete to väčšina z vás vo vašej rodine? Nie všetko sa vám darí?  Ako teda odmeňovať svoje dieťa?

            Mohli by vám pomôcť tieto návrhy:

              • Čo očakávate od dieťaťa (musí to byť prijateľné, pochopiteľné a dosiahnuteľné).
              • Vybrať vhodnú, jednoduchú odmenu.
              • Byť dôslední pri splnení odmeny.
              •  V prípade  nedodržania dohody – odmenu zrušiť.
              • Dôležité byť jednotní – mama a otec - pri rozhodovaní o odmene, zrušení odmeny (nerobte niečo, čo vášmu dieťaťu ublíži a nie pomôže ).  

            Skúsený americký psychológ Sal Severe po 5. ročnom skúmaní ponúka odmeny pre deti, ktoré sú pre ne najatraktívnejšie.

            Odmeny pre deti do 12 rokov:

              • Objatie a bozky
              • Čas prežitý s rodičmi
              • Prechádzka, výlet
              • Hranie rôznych hier
              • Keď rodičia čítajú z knižky
              • Návšteva kamaráta u vás doma
              • Detská párty
              • Tajomná tabuľka s prekvapením
              • Nálepky, hračky
              • Sladkosti
              • Návšteva cukrárne
              • Obed v reštaurácii
              • Neskoršie uloženie do postele
              • Hranie na počítači
              • Poďakovanie vložené do školskej tašky
              • Poďakovanie poslané poštou

            Verím, že Vás niečo oslovilo, čo by ste využili a už aj využívate vo svojej milovanej rodine.

            Na záver: Najväčšia odmena za každú snahu nie je to, čo za to dostaneme, ale kým sa staneme.

             

            Logopedické riekanky ako podpora správnej výslovnosti dieťaťa

             

            Na základe vývoja motoriky a mozgu sa sformovala aj ľudská reč, ktorá je základným dorozumievacím prostriedkom človeka s človekom a prostriedkom vzájomnej výmeny informácií v medziľudskej komunikácii. Vývin reči je jedným z najvýznamnejších vývinových prínosov pre dieťaťa a človeka vôbec. Detská reč sa utvára na jednej strane na podklade vonkajších podnetov, pričom dospelí ľudia sú rečovými vzormi a na druhej strane na základe vnútorných faktorov, celkového psychického vývinu dieťaťa.

            Medzi najčastejšie poruchy detskej reči patrí dyslália, ktorú chápeme ako neschopnosť používať jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikačnom procese podľa rečových zvyklostí a jazykových noriem príslušného jazyka. Je však nutné upozorniť aj na potrebu rozlišovať medzi chybnou výslovnosťou a medzi nesprávnou výslovnosťou, ktorá je do určitého veku prirodzeným, fyziologickým prejavom.

            Logopédi sa  riadia istými kritériami:  

              • do 3 rokov: správna výslovnosť  hlások N, M, P, H, T, K vo všetkých pozíciách (na začiatku, v strede aj na konci slova),  
              • medzi 3. – 4. rokom: správna výslovnosť hlások F, V, G, B, J, D, 
              • medzi 4. – 7. rokom: správna výslovnosť všetkých ostatných hlások vo všetkých pozíciách  v slove. Medzi najťažšie hlásky patria L, R, ale aj sykavky S, C, Z, Š, Č, Ž, DŽ.

            Ak ich dieťa nemá zvládnuté po 7. roku hovoríme o dyslálii (poruche výslovnosti).

            Okrem toho si treba uvedomiť, že si dieťa počas rečového vývinu „uľahčuje“ výslovnosť zamieňaním alebo vynechávaním hlások. Ako sme spomenuli tento jav je do istého veku prirodzený.

            Medzi najčastejšie „chyby“ patrí:

              • vynechávanie hlásky na začiatku, v strede alebo na konci slova – napr. haló=aló, Katka=kaka, dom=do,   
              • nahrádzanie jednej hlásky druhou na začiatku, v strede, na konci slova – napr. ryba=lyba, mačka=matka, pes=pet,   
              • vynechávanie hlásky v spoluhláskových zhlukoch – napr. strom=tom, kreslí=keslí,  
              • vynechávanie slabiky na začiatku v strede, na konci slova – napr. topánka=pánka, kolotoč=kotoč, gitara=gita,    
              • opakovanie slabiky – napr. voda=vovo, kočík=koko,    
              • prehadzovanie hlások – napr. červený=čevrený, kečup=kepuč.

            Z toho vyplýva, že trojročné dieťa, ktoré zamieňa napr. hlásky S, L, R za ľahšie, nemá poruchu reči (dysláliu). Preto návšteva u logopéda nie je v tomto prípade nutná. Do veku troch rokov sa logopédi náprave výslovnosti priamo nevenujú, pretože nervový systém, pohyblivosť rečových orgánov a presnosť sluchového a zrakového vnímania sa stále vyvíjajú a dieťa má „nárok“ na nesprávnu výslovnosť.  Iný je však prístup u trojročného dieťaťa, ktoré nesprávne vyslovuje veľa hlások alebo niektoré tvorí chybne – tzv. francúzske, zadné R, sykavky. Aby sa predišlo upevňovaniu nesprávnych rečových vzorov, návšteva u logopéda ja v takomto prípade vhodná. Logopéd v prvom rade zistí, či ide o chybnú výslovnosť alebo nie a poradí vám, ako správne stimulovať výslovnosť v domácom prostredí.

            Správne ovládanie materinského jazyka je dôležité pre neskorší vývoj dieťaťa a jeho spoločenské uplatnenie. Tak ako sme uviedli k tomu, aby sa dieťa naučilo správne rozprávať, mu môžu aktívne dopomôcť i rodičia. Jednou z možných ciest je využívať logopedické riekanky, ktoré dokážu deťom pomôcť pri rozvoji ich reči predovšetkým v období fixácie výslovnosti hlások a tiež v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči.

            Je ale potrebné predchádzať najčastejším omylom rodičov detí s nesprávnou výslovnosťou, že takémuto dieťaťu treba často hovoriť slová s problematickými hláskami, vety a riekanky s hláskou, ktorú nevie vysloviť a tým sa to naučí. Takéto dieťa sa však často opakovaním naučí vyslovovať hlásku v slove kŕčovito a s prehnaným dôrazom

            Logopedická riekanka je vhodná na rozvíjanie detskej reči len v tom prípade, ak je vhodne napísaná a použitá. Najpodstatnejšie je, že v takejto logopedickej riekanke nenájdete žiadne iné hlásky, ktoré sú artikulačne náročnejšie ako precvičovaná hláska. Uvádzame niekoľko tipov logopedických riekaniek, ktoré s deťmi môžete trénovať a zľahka ich reč správne rozvíjať, ale prízvukujeme, že pri podozrení na nesprávnu výslovnosť niektorých hlások nie sú náhradou odbornej logopedickej starostlivosti.

             

            Tipy na logopedické riekanky  

                                                    Zdroj: Pipíšková - Logoriekanky: Používanie riekaniek pri rozvíjaní detskej reči

             

            Hláska B

            Hláska C

            Bubnujem na bubon

            poďte deti, poďte von.

            Bubnujeme bum, bum,

            budeme mať nový dom.

            A kto s nami nepôjde,

            ten v ňom bývať nebude.

            (F. Kábele)

            Cencelence bom, bom, bom,

            tu je zvonec tu je zvon.

            Cencelence bom, bom, bom,

            kto uhádne pôjde von.

            Hláska Č

            Hláska Ď

            V čom to lienky cvičia?

            V bodkovaných cvičkách.

            Bodkované cvičky,

            majú od mamičky.

            (O. Nagaj)

            Medvede a medvedíky

            majú v zime sladké sníky.

            Aj ja mám sny medvedie,

            sníva sa mi o mede.

            (J. Navrátil)

            Hláska F

            Hláska CH

            Fijú, fijú, fijú, zimný fujak fúka,

            kto sa bojí fujavice,

            nech zostane dnuká.

            Fijú, fijú, fijú, zimný fujak fúka.

            Nafúkala fujavica snehu ako múka.

            Chystal sa pes na muchu,

            chytil blchu v kožuchu.

            Už má blchu v bruchu a na uchu muchu.

             

            (J. Smrek)

            Hláska J

            Hláska K

            Jojká zajko ojojoj,

            zjedol som aj obed tvoj.

            Keď si zjedol obed môj,

            neplač potom ojojoj.

            Klipy, klapy, klapy-klop,

            klope dáždik na oblok.

            Poleje nám kvietky,

            kvitnúť budú všetky.

            (M. Benčaťová)

            Hláska M

            Hláska N

            Malinké medvieďa

            z medu si ujedá.

            Medvieďa malinké,

            túli sa k maminke.

            (J. Sabol - upravené)

            En ten tíny,

            Kde sú mlyny?

            Ja som mlyny nevidel.

            Ja som videl Nelu,

            mlela za odmenu.

            Hláska P

            Hláska R

            Popletený pavúčik:

            Kedy sa to naučí?

            Pletie siete v papuči.

            Pletie piate cez deviate.

            Ja sa asi popučím!

             

             (J. Navrátil)

            Zapoj sa do tejto hry,

            rátaj s nami raz, dva, tri.

            Robko, Riško, Radka, Ria.

            Počítajú všetci štyria.

            A kto s nami neráta?

            Iba Roman, Renáta.

            (E. Jamborová)

            Hláska Š

            Hláska Ž

            Šušká mušľa mašli:

            My dve sme sa našli!

            Šušká mašli mušľa:

            Nie, aby si ušla!

            Pošuškám ti do uška,

            že si moja kamoška!

            (M. Štefanková - upravené)

            Beží k veži ocko jež, malý ježko beží tiež.

            Bežia, bežia, až sa ježia,

            vo veži vždy ježe ležia.

             

             

             

            (J. Belašičová - upravené)

             

            Zahrajte sa s nami!

                     

                     Hra: "PREBUDENÉ HLÁSKY"

            Potrebujete: stopky, priestor bytu, resp. domu

            Postup hry: Na začiatku hry určí dospelý bezpečné miesto na ukladanie predmetov a jednu hlásku abecedy, ktorú ostatní hráči prebudia. Spolu so stlačením stopiek na odpočítavanie času, dá signál ostatným hráčom pre začiatok hry klasickým odštartovaním "tri - dva - jeden - štart". Úlohou hráčov bude v časovom rozpätí 5 minút nájsť v domácnosti čo najviac vecí, ktoré sa danou hláskou začínajú a zhromaždiť ich na určené miesto. Po uplynutí času zakričí dospelý hlasné "stop", čím hracie kolo zastaví. Overí správnosť výberu predmetov hráčmi. Tí však musia za ďalšie 2 vymedzené minúty uložiť všetky predmety na miesto, odkiaľ ich vzali. Hra môže pokračovať ďalším kolom s vymedzením novej hlásky na prebudenie (upravené podľa https://www.babyweb.sk/). 

            Hrou si dieťa rozvíja schopnosť sluchovej diferenciácie hlások, ale aj pohotovosť, obratnosť a rýchlosť.

             

            Hra: "RODINA VESELÝCH"

            Postup hry: Hráčom prideľte roly - jeden dospelý bude rodinným "rozprávačom", ďalším prináleží úloha, v ktorej budú vystupovať ako otec Veselý, mama Veselá, syn Veselý, dcéra Veselá, starý otec Veselý, kmotor Veselý, sused Veselých... Každý hráč dostane jednu rolu, ideálne je, keď nebudú rovnaké ako v reálnom živote, z mamy urobte dcéru, z dcéry kmotrou a pod. Nová rodina Veselých sa pohodlne usadí, rozprávač rozpráva vymyslenú historku z ich fiktívneho života, pričom sa snaží čo najčastejšie zmieňovať  o jednotlivých členoch rodiny. Všetci musia dávať pozor, ich úlohou je totiž zakaždým, keď je vyslovené ich meno, pohotovo vstať, pokloniť sa ostatným a sadnúť si späť na miesto. Pri spomenutí rodiny Veselých musia vstať všetci jej členovia. Rozprávača môže v druhom kole vymeniť ďalší hráč (upravené podľa Auxtovej, Štulajterovej, 1998). Príbeh sa môže začínať napríklad takto: Tam, kde sa voda sypala a piesok sa lial, v jednom panelákovom dome a malom byte žila počas karantény rodina Veselých  - otec Veselý, mama Veselá, syn Veselý aj dcéra Veselá. Z času na čas k nim zavítala kmotra Veselá. Vtedy vždy mama Veselá upiekla chutný koláč, otec Veselý povysával celý byt a syn Veselý s dcérou Veselou upratali svoje izby, ktoré sa v tomto čase zmenili na škôlku, školu aj ihrisko. A len čo zazvonil zvonec a otvorili sa dvere, v ktorých sa objavila kmotra Veselá, zmenil sa nudný život rodiny Veselých medzi panelákovými stenami na jednu obrovskú zábavu..." . Čo sa bude diať v príbehu ďalej, je už len vo fantázii hráčov. Zábava je však zaručená!

            Hrou si dieťa rozvíja fantáziu a tvorivosť v rečovom prejave, aktívne počúvanie, pozornosť a pohotovú reakciu na slovný signál.

             

            Hra: "TICHÁ POŠTA"

            Postup hry: Hráči si posadajú vedľa seba do radu, prvý z ncih pošepne slovo susedovi tak, aby ho ostatní nepočuli. Postupne si slovo šepkaním odovzdajú medzi sebou všetci hráči až po posledného v rade, ktorý slovo vysloví nahlas. Rovnakým spôsobom si cez tichú poštu môžu posielať krátke odkazy vo vetách. 

            Hrou si dieťa rozvíja správnu artikuláciu hlások a hláskových skupín.

             

            Hra: "ŠAŠOV CIRKUS"

            Postup hry: Dospelý stvárni v hre "šaša" - na začiatku hry si tajne zvolí jednu hlásku, bez toho, aby ju prezradil ostatným hráčom. Hláska je pre neho kľúčom k výberu vecí, ktoré si so sebou zoberie do cirkusu. Hráči postupne navrhujú šašovi veci, ten vyjadrením ÁNO alebo NIE určí, či si danú vec do cirkusu vezme. Napr. komín - áno, obruč - nie, koňa - áno, klavír - áno, medveďa - nie, artistov - nie, žonglérov - nie, kúzelníka - áno, loptu - nie, leva - nie, atď. Úlohou hráčov je zorientovať sa v tomto "nezmyselnom" výbere šaša a odhaliť princíp jeho výberu, ktorým je určenie začiatočnej hlásky slov. 

            Hrou si dieťa rozvíja schopnosť sluchom rozlíšiť hlásku na začiatku slova aj logické myslenie.

             

            Hra: "CHYŤ CHVOSTÍK"

            Potrebujete: šatka, látková vreckovka aleb kus látky, bezpečný priestor

            Postup hry: Určený hráč, na začiatku ideálne "dospelák", si šatku zastrčí za nohavice na chrbte, v hre predstavuje chvostík. Ostatní hráči sa snažia chvostík získať, dovolené je chytať len chvostík, nie hráča samotného. Komu sa to podarí, založí si chvostík a hra pokračuje ďalej. Zábava nebude mať konca. V zložitejšom variante hry si chvostík z látky založí každý hráč, úlohou je potom pozbierať čo najviac chvostíkov od ostatných hráčov. Každý si zároveň musí strážiť ten svoj. 

            Hrou si dieťa rozvíja základný lokomočný pohyb - beh, obratnosť a rýchlosť.

             

            Hra: "LOV NA LEGO"

            Potrebujete: časti Lega, prípadne inej farebnej stavebnice

            Postup hry: Pripravte si spolu s deťmi stavebnice Lega tak, že pre každého hráča napočítate 10 častí jednej farby. Koľko hráčov sa do hry zapojí, toľko farieb potrebujete. Nezabudnite na to, že jeden hráč bude Lego ukrývať, ten potom stavebnice "neloví". Ak vám farebná škála Lega nepostačuje, pomôžte si s inou farebnou stavebnicou. Určený hráč poskrýva po dome, resp. byte takto pripravené stavebnice. Hráčom priradí farbu, ktorú začnú po určenom signále hľadať. Ich úlohou je čo najskôr nájsť všetkých 10 častí svojej farby a priniesť ich na určené miesto. Dajte deťom priestor na to, aby si vytvorili vlastnú stratégiu zbierania, dá sa predpokladať, že najmä mladšie deti, ktoré nebudú mať od koho odpozerať spôsob, budú nosiť na určené miesto zbierania stavebnice po jedenej. Aj tým, že dieťa objaví efektívnejší spôsob zbierania všetkých častí naraz a jediným položením na miesto, sa učí. Ak tento princíp objaví samo, bez vášho zásahu, nezabudne naň :) Vyhráva ten, kto prvý nájde a uloží na určené miesto 10 stavebníc svojej farby (podľa námetu https://eduworld.sk/). 

            Hrou si dieťa rozvíja schopnosť počítať od 1 do 10, určiť počet prvkov v skupine, orientovať sa v priestore, identifikovať farby.

             

            Hra: "LETÍ - LETÍ"

            Potrebujete: deku

            Postup: Posadajte si do kruhu, dospelý bude hru viesť. Odrieka riekanku: „Letí, letí, všetko letí, čo má krídla všetko letí. ... letí!“ Do jej textu doplní vec, predmet, ktorý lieta, alebo taký, ktorý lietať nedokáže. Ostatní hráči počas riekanky plieskajú dlaňami do stehien v jej rytme. Polohou rúk reagujú na doplnené slovo. Ak predmet v riekanke lieta, ruky vzpažia, ak nelieta, ruky nechajú spustené vedľa tela. Hráč, ktorý sa pomýli, dáva "zálohu", t.j. niečo zo svojho oblečenia pod deku. Keď je kopa značne veľká, s riekankou sa končí. Dospelý spod deky vyberá postupne po jednom vždy jednu zálohu tak, aby ostatní hráči nevideli, čo drží v ruke, s otázkou: "Čo urobí tento hriešnik, ktorého zálohu v ruke držím?" Všetci spolu vymyslite jednoduchú úlohu, napr. zaspieva pieseň, poskáče na jednej nohe, urobí 10 drepov a pod. Potom ukážte časť oblečenia, ktorú ste držali v ruke. Jej majiteľ musí splniť zadanú úlohu, ak ju chce dostať späť. Hra pokračuje dovtedy, kým pod dekou nič neostane.

            Hrou si dieťa rozvíja pozornosť, sústredenie aj odvahu vystúpiť pred ostatnými.

             

            Hra: "ZIMA - TEPLO"

            Potrebujete: menšiu plyšovú hračku 

            Postup hry: Dieťa pošlite za dvere, hračku schovajte v priestore miestnosti. Úlohou dieťaťa je nájsť schovaného plyšáka s malou pomocou dospelého. Slovne naznačujte dieťaťu, či je blízko hračky, alebo sa vzďaľuje. Keď sa blíži k úkrytu, hovorte "teplo - teplo - teplejšie", naopak, keď sa vzdiali, bude "zima - zima". To, že už má hračku na dosah  ruky, naznačte slovami "zhoríš!". Nech vás neprekvapí, že dieťa zo začiatku vôbec nebude chápať princíp hry. Zopakujte ukrývanie pre dieťa niekoľkokrát, narastajúca úspešnosť pri hľadaní bude pre vás znamením, že si roly môžte vymeniť. Choďte za dvere a nechajte dieťa, aby vás v priestore navigovalo pomocou určených slov. Hračku môžte schovať aj do zásuvky, vhodné je vtedy nechať trčať aspoň malinký kúsok.

            Hrou si dieťa rozvíja orientáciu v priestore aj aktívne počúvanie a reakciu na slovný signál.

             

            HRA: "LEPIDLO"

            Potrebujete: voľný bezpečný priestor 

            Postup hry: Hráči sa pohybujú voľne v priestore (chodia alebo behajú podľa toho, čo im prostredie dovoľuje). Jeden z dospelých bude dávať slovný signál v podobe vety - Lepidlo sa vylialo, "kolenom" nás zlepilo. Na tento signál musia všetci hráči pribehnúť k sebe a zlepiť sa dokopy určenou časťou tela. Slovný pokyn obmieňajte v hre dovtedy, kým nepoužijete všetky časti tela (upravené podľa Krestovská - Juklíčková).

            Hrou si dieťa rozvíja poznanie jednotlivých častí tela, hrubú motoriku, obratnosť, rýchlosť a schopnosť pohotovo reagovať na slovný signál. 

             

            Hra: "STOLIČKOVÁ"

            Potrebujete: dostatočne veľký voľný a bezpečný priestor, stoličky, CD prehrávač s hudobným nosičom, 

            Postup hry: Stoličky usporiadajte do radu. Jeden dospelý bude "obsluhovať" prehrávač (púšťať a zastavovať hudbu), určovať zviera a odoberať stoličky. Úlohou ostatných hráčov je napodobňovať pohybom dané zviera počas času, kým znie hudba. V okamihu, keď hudba stíchne, musí si každý hráč čo najrýchlejšie sadnúť na jednu zo stoličiek. Postup zopakujte niekoľkokrát bez odoberania stoličiek. Následne pustite hudbu a kým ostatní znázorňujú zviera, zoberte stoličku z radu. Komu po vypnutí hudby miesto neostalo, vypadáva z hry a povzbudzuje ostatných hráčov. Po každom kole odoberte stoličku tak, aby bol počet hráčov o jedného väčší, ako je počet stoličiek. Vyhráva ten, kto si ako posledný sadne na  stoličku za vyššie stanovených podmienok. Hra sa dá obmeniť tak, že hráči namiesto napodobňovania zvierat vyjadrujú hudbu improvizovaným tanečným pohybom.

            Hrou si dieťa rozvíja pohybové zručnosti, pohotovosť aj rýchlosť a obratnosť, rovnako schopnosť vyrovnať sa s prípadnou prehrou.

             

            Hra: "PALČEK A OBOR"

            Potrebujete: veľkú a malú loptu

            Postup hry: Hráči sa postavia alebo si sadnú tesne vedľa seba do kruhu. Veľká lopta predstavuje v hre obra, malá Palčeka. Úlohou hráčov je čo najrýchlejšie si medzi sebou podávať loptu v určenom smere tak, aby obor nechytil Palčeka. Čo by znamenalo, že sa obe lopty stretnú súčasne pri jednom hráčovi.

            Hrou si dieťa rozvíja obratnosť, pohotovosť a rýchlosť.

             

            Hra: "ČERTOVA REŤAZ"

            Postup hry: Jeden zvolený hráč - čert naháňa ostatných hráčov. Ten, koho sa dotkne, pripojí sa do reťaze chytených čertíkov a spolu, držiac sa za ruky, naháňajú ostatných až do chvíle, kým nie sú všetci súčasťou čertovej reťaze (námet Krestovská - Juklíčková).

            Hrou si dieťa rozvíja základný lokomočný pohyb - beh aj schopnosť spolupracovať.

             

            Hra: "DOBRÝ DEŇ, POĎTE VON!"

            Postup hry: Hráči sa posadia do kruhu smerom čelom dovnútra. Určený hráč - vyvolávač obchádza kruh zvonku, niekomu zaklope prstom na rameno s výzvou - "Dobrý deň, poďte von!" Takto oslovený hráč vybehne a naháňa vyvolávača okolo kruhu. Ten sa snaží čo najrýchlejšie dostať na prázdne miesto medzi sediacimi hráčmi a zaujať pozíciu hráča, ktorého vyvolal z kruhu. Ak sa mu to podarí, ostáva sedieť a spoluhráč preberá úlohu vyvolávača. Ak však oslovený hráč vyvolávača chytí, sadá si späť do kruhu a vyvolávač si hľadá svoje miesto inde v ďalšom kole.

            Hrou si dieťa rozvíja pohotovú reakciu, obratnosť aj rýchlosť.

             

            Hra: "STRATILA RYBKA FARBU"

            Postup hry: Hráči sa pohybujú voľne v priestore, pohybom tela napodobňujú plávanie rybiek. Určený hráč stojí obďaleč a odrieka "Stratila rybka farbu ... " napr. zelenú. Hráč vyzývač počíta následne do päť. Úlohou hráčov - rybiek je čo najrýchlejšie sa poobzerať po okolí a dotknúť sa rukou predmetu určenej farby. Ak to "rybka" nestihne, kým odznie číslo 5, alebo sa dotkne inej farby, ako bola určená, preberá v hre úlohu vyzývača, teda určuje farbu a počíta.

            Hrou si dieťa rozvíja schopnosť rozlišovania farieb a ich odtieňov, pohotovosť a rýchlu reakciu na slovný podnet.

             

            Hra: "KUBO VELÍ"

            Postup hry: Voľne sa rozostavte v priestore, tak, aby vám nič nebránilo vo voľnom pohybe. Určený hráč  zadáva ostatným slovné pokyny vo forme "Kubo velí!" (napr. Kubo velí sadnúť! Kubo velí postaviť sa na jednu nohu! Kubo velí ľahnúť si na brucho" atď.) Hráči tieto povely plnia Keď je však v pokyne vynechané spojenie "Kubo velí" a vysloví sa len "skákať", nikto nesmie reagovať. Kto sa pomýli, vypadáva z hry. Vyhráva ten, kto vydrží najdlhšie reagovať správne.

            Hrou si dieťa rozvíja pohybové zručnosti pri zmene postojov a polôh, schopnosť pohotovej reakcie, sústredenie a pozornosť.

             

            Hra: "ŽABA"

            Potrebujete: loptu, väčší bezpečný priestor

            Postup hry: Rozostupe sa do kruhu a začnite si hádzať medzi sebou loptu. Vo chvíli, keď niekto loptu nechytí, získava jedno písmenko zo slova ž-a-b-a. Hra končí vo chvíli, keď niekto z hráčov nazbiera celé slovo "žaba", teda všetky 4 písmená tohto slova (upravené podľa H. Herinkovej, 2020). 

            Hrou si dieťa rozvíja pohotové reakcie na pohybujúcu sa loptu, pohotovosť a pohybové zručnosti.

             

            Hra: "NA FÚRIK"

            Potrebujete: čistú plochu interiéru alebo exteriéru

            Postup hry: Stanovte vzdialenosť, ktorú je potrebné prejsť. Dieťa urobí podpor ležmo, rodič ho chytí za obe nohy tak, že je donútené pri pomalom pohybe vpred chodiť po rukách. Úlohou dieťaťa je rúčkovaním prejsť celú určenú trasu ako "fúrik". Súťažiť môže naraz viacero „fúrikov“, stačí, že sa s druhým dieťaťom zapojí aj druhý rodič. Keď deti pohyb ľahko zvládnu môžte sa pretekať o najdlhšiu výdrž.

            Hrou si dieťa rozvíja pohybové zručnosti, fyzickú zdatnosť a vytrvalosť.

             

            Hra: "OPAC - OPAC"

            Postup hry: Určite základňu, pri ktorej jeden hráč pomaly počíta do 10. Ostatní využijú tento čas na nájdenie najvhodnejšej skrýše. Po skončení počítania, upozorní počítajúci ostatných, že začína hľadať – najlepšie tak, že zakričí: Schovaní – neschovaní, idem! Ak niekoho nájde, musí sa rozbehnúť naspäť k základni, dotknúť sa jej rukou a zakričať: Opac, opac, ....! s menom nájdeného hráča. Schovaní, ktorým sa podarí k základni pribehnúť a „opacovať“ hľadajúceho skôr, ako on „opacuje“ ich, sú zachránení. V ďalšom kole hľadá prvý hráč, ktorý bol nájdený a pribehol neskoro. Ak by hľadajúceho predbehli všetci, hľadá opäť on (upravené podľa Ševt-u).

            Hrou si dieťa rozvíja schopnosť rýchlej reakcie a pohybové zručnosti.

             

            Hra: "KLIK - KLAK ČIERNA BABA"

            Postup hry: Dieťa posaďte oproti seba s vystretými nohami, bude predstavovať "čiernu babu". Jej úlohou je zatvoriť ústa a neukázať zuby. Navonok nič zložité, vy však budete túto "babu" štekliť tak, že budete rukami prechádzať po nohách dieťaťa od stehna po koleno a späť s jemným stláčaním nôh medzi palcom a ostatnými prstami ruky po bokoch nohy. Pritom odriekate: Klik - klak čierna baba, neukazuj biele zuby, ak ich ukážeš budeš .... (napr. spievať pieseň - skákať na jednej nohe - utierať riad - upratovať izbu atď.). Ak dieťa vydrží váš nápor, získava v hre bod. Ak však nevydrží a usmeje sa, čím odhalí svoje zúbky, musí urobiť to, čo ste zakomponovali do textu riekanky, napr. zaspievať pieseň. V hre pokračujete výmenou rolí, vy budete čierna baba, dieťa zadáva úlohu. Vyhráva ten, kto má v hre najviac bodov za to, že sa nenechal rozosmiať. 

            Hrou si dieťa rozvíja jemnú motoriku, pamäť aj svoje vôľové vlastnosti.

             

            Hra: "PÍSMENKÁ NA HLAVE"

            Potrebujete: knihu, väčší voľný priestor, umelé prekážky, stopky

            Postup hry: V priestore si vymedzíte dráhu na chodenie, na začiatku môže byť rovná a krátka. Hráč sa postaví na štartovacie miesto, na hlavu si položí knihu a snaží sa prejsť určenú trasu tak, aby mu kniha z hlavy nespadla. Počas chôdze sú ruky voľne vedľa tela. Ak kniha spadne, hráč sa vracia späť do východiskovej pozície a pokračuje v nej znovu od začiatku. Atraktivitu a súťaživosť zvýšite meraním času, za ktorý jednotliví hráči zvládnu prejsť úsek s písmenkami na hlave. Rovnako predĺžením dráhy, či položením rôznych prekážok do dráhy, ktoré sa dajú prekonať pri chôdzi. Vyhráva ten, kto prejde dráhu najrýchlejšie. Úloha sa na prvý pohľad zdá jednoduchá, na vyskúšanie je však pre dieťa omnoho náročnejšia. 

            Hrou si dieťa rozvíja správne držanie tela, rovnováhu, ktorá je dôležitá pre všetky ostatné pohyby tela aj koordináciu, rovnako vôľové vlastnosti.

             

            Hra: "ČO SA ZMENILO"

            Postup hry: Vyberte si jedného hráča, ktorý ako prvý odíde za dvere. Ostatní na sebe niečo zmeňte, napr. môžte si medzi sebou vymeniť časť oblečenia, vyzuť si papuču alebo učesať vlasy na druhú stranu. Následne zavolajte hráča spoza dverí naspäť do miestnosti. Jeho úlohou je zistiť, čo sa zmenilo. Vhodné je, keď si na začiatku presne určíte počet zmien, ktoré treba nájsť. Začínať môžte počtom 3 a ten, v prípade úspešnosti po každom kole zvyšujte, pri najstarších deťoch až do 6. Hru môžete obmeniť otočením pravidiel, kedy na sebe niečo zmení hráč, ktorý vyjde z miestnosti. Bude však musieť urobiť len minimálnu zmenu, pretože následne bude celá skupina hádať, čo je inak na ňom (upravené podľa námetu - https://www.webnoviny.sk/).

            Hrou si dieťa rozvíja vizuálne vnímanie, pamäť aj tvorivosť.

             

            Hra: "MAČKA VO VRECI"

            Potrebujete: látkové vrecúško alebo tašku, rôzne predmety z domácnosti bez ostrých hrán a špicov, šatku na zaviazanie očí

            Postup hry: Do vrecka alebo tašky poukladajte rôzne predmety. Potom jednému hráčovi previažte oči šatkou. Jeho úlohou bude siahnuť do vreca, vybrať si jeden predmet a len pomocou hmatu zistiť, čo to je. Ak uhádne, predmet si necháva pri sebe. Ak nie, môže sa naň pozrieť, no musí ho vrátiť ho späť do vreca. Rovnakým spôsobom pokračuje ďalší hráč v poradí. Vyhráva ten, kto správne pomenuje najviac predmetov. Ak sa hrá dvojica, roly si vzájomne vymieňajte (upravené podľa Z. Venglíkovej, 2020).

            Hrou si dieťa rozvíja stereognostický zmysel, t.j. schopnosť rozlišovať veci hmatom. 

             

            Hra: "KUFOR"

            Potrebujete: voľný priestor v prírode

            Postup hry: Vonku si vymedzte okruh, na ktorom budete behať. Začne dospelý, ktorý ako prvý obehne kolo, ťapnutím dlaňou do pripravenej dlane hráča si zvolí toho, koho berie do kufra, čo znamená, že s ním pobeží ďalšie kolo. Týmto spôsobom si postupne "zbalí do kufra" všetkých hráčov. Posledné kolo tak bežia všetci hráči spolu. Ak bude okruh menší, môžte z kufra postupne hráčov "vybaľovať". Menom vždy oslovte toho, kto po odbehnutí kola ostáva oddychovať vo východiskovej pozícii. Dôležité je voliť na začiatku starších a teda aj fyzicky zdatnejších hráčov, ktorí budú behať dlhšie (upravené podľa D. Zemana, 2020).

            Hrou si dieťa rozvíja hrubú motoriku, fyzickú zdatnosť a vytrvalosť.

             

            Hra: "NA SOCHY"

            Potrebujete: CD prehrávač s hudbou, väčší prázdny a bezpečný priestor

            Postup hry: Ide o obľúbenú hudobno-pohybovú hru detí. Jeden dospelý bude obsluhovať CD prehrávač, čo znamená, že bude hudbu púšťať počas hry a následne zastavovať. Dôležité je, aby to robil nenápadne bez akýchkoľvek zbytočných pohybov, pretože deti potom reagujú na jeho pohyb, nie na zvukový podnet. Pustite hudbu, na ktorú hráči reagujú improvizovaným tanečným pohybom v jej rytme. Keď sa hudba preruší, musia zostať stáť ako socha. Hýbať sa môžu začať opäť až po spustení hudby. 

            Hrou si dieťa rozvíja pohotové reakcie na zvukový signál aj cítenie rytmu.

             

            Hra: "NOHY A RUKY"

            Potrebujete: bezpečný voľný priestor

            Postup hry: Hra je vhodná pre celú rodinu, čím viac hráčov sa do nej zapojí, tým je zábava väčšia. Určený hráč zadáva pokyn, ktorý pozostáva z určenia počtu častí tiel, ktoré sa dotýkajú zeme. Úlohou hráčov je vymyslieť a vzájomne sa pospájať do útvaru tak, aby v zadanom rozpoložení vydržali aspoň 6 sekúnd. Napr. "na zemi ostanú len 3 nohy a 4 ruky, alebo 5 rúk a 1 noha alebo 1 hlava, 2 kolená, 1 noha a 4 ruky" a pod. Dôležité je dbať na bezpečnosť hráčov (upravené podľa J. Koníčkovej, 2019).

            Hrou si dieťa rozvíja hrubú motoriku, tvorivosť a fantáziu, rozlišovanie častí tela, určovanie počtu, rovnako zmysel pre statiku.

             

            Hra: " OBRÁZOK NA ČELE"

            Potrebujete: akékoľvek obrázkové kartičky 

            Príprava: Ak máte doma pexeso, ponechajte v hre len po jednej karte z páru. Kartičky si môžte vyrobiť spolu s deťmi aj vystrihnutím rôznych obrázkov z časopisov a ich nalepením na papierový podklad. Prípadne spolu nakresliť ;)

            Postup hry: Vytvorte hráčsku dvojicu, na začiatok hry je ideálny pár rodič dieťa. Sadnite si oproti sebe. Karty uložte na kopu obrázkom dole. Dieťa si vyberie z ponuky kariet jednu tak, aby nevidelo, čo je na nej zobrazené a priloží si ju na čelo. Rodič sa snaží čo najpresnejšie opísať obrázok bez toho, aby ho pomenoval. Úlohou dieťaťa je pozorne si vypočuť tento opis a uhádnuť, aký obrázok je na karte. Ak sa mu to podarí, necháva si kartu pri sebe a roly sa vzájomne vymenia. Ak nie, vráti kartu späť medzi ostatné na spodok kopy a ťahá si ďalšiu. V hre potom pokračuje rovnakým spôsobom.

            Pri školákoch môžte použiť náročnejší variant, kedy hráč s kartou na čele kladie otázky, ktorými sa snaží zistiť, čo je na obrázku, ktorý má priložený na čele. Otázky však musí formulovať tak, aby jeho protihráč vedel odpovedať len slovami "áno - nie", napr. Je to zviera? Má nohy? Vie lietať?

            Hrou si dieťa rozvíja reč a kritické myslenie.

             

            Hra: "ŠIEL GAŠPARKO DO MESTEČKA"

            Postup hry: Rodič začína hru vetou: "Šiel Gašparko do mestečka a kúpil si tam gitaru... ". Úlohou dieťaťa je pozorne počúvať, zapamätať si text, zopakovať celú vetu a pripojiť ďalšiu vec. Napríklad,"Šiel Gašparko do mestečka a kúpil si tam gitaru a čižmy." Ďalší hráč to presne zopakuje a pripojí ďalšiu vec: "Šiel Gašparko ...slaninu", postupne sa takto pridávajú ďalší hráči.  Pozor! Vymyslené veci musia nasledovať v presnom poradí, ako boli pridávané do hry. Pri menšom počte hráčov sa stále striedajú dookola vo vopred dohodnutom poradí. Hra končí vo chvíli, keď je reťaz slov taká dlhá, že si ju už deti nedokážu zapamätať. Ideálne pri škôlkároch je, keď je slov aspoň 10. V prípade, že hra zaujme, dá sa opakovať v rôznych variáciách, napr.  „Balím si batoh a dám si doň jablko a chlieb s maslom...”, „Bol som v lese a videl som tam...“, „Išiel otec do bazáru a kúpil tam...“. Skupina hráčov si navzájom kontroluje správnosť zapamätaných vecí a ich poradie. 

            Hrou si dieťa rozvíja pozornosť a pamäť.

             

            Hra: "ROVNAKÉ OBRÁZKY"

            Potrebujete: špáradlá, zápalky alebo špajdle, šatku

            Postup hry: Vezmite 8 kusov paličiek, ktoré ste našli doma - 4 z nich sú pre vás, 4 pre dieťa. Poskladajte na plochu jednoduchý tvar alebo zostavu zo svojich paličiek. Dieťa si ju pozorne prezrie, potom ju opatrne zakryte šatkou. Úlohou dieťaťa je zapamätať si váš útvar a poskladať vedľa na plochu úplne rovnaký zo svojich paličiek. Potom odkryte vašu zostavu, porovnajte spolu s dieťaťom a zistite, či ju dokázalo napodobniť správne. Ak sa dieťaťu opakovane nedarí, je to znak toho, že je preň úloha ešte náročná, zjednodušte ju znížením počtu paličiek. Zdatnejším deťom môžte naopak úlohu sťažiť, predkladajte im na zapamätanie náročnejšie zostavy z piatich až ôsmich dielov. Školákom sa nebojte pridať aj 10 a viac kusov (námet K. Guziová, 2005).

            Hrou si dieťa rozvíja zrakové vnímanie, pozornosť aj pamäť.

             

            Hra: "UROB KROK"

            Potrebujete: väčší bezpečný a prázdny priestor

            Postup hry: V priestore vymedzíte štart (napr. pri jednej zo stien miestnosti, vonku vyznačte na zemi pomocou kamienkov, paličiek a pod.) a cieľ (pri protiľahlej stene a pod.). Dieťa sa postaví na štart. Jeho úlohou je medzi rôznymi slovami, ktoré počuje zaregistrovať svoje meno a na tento sluchový vnem reagovať krokom vpred. Zrozumiteľne mu vysvetlite pravidlá a vyskúšajte, či im porozumelo. Potom monotónne a pomaly vyslovujete rôzne slová, medzi ne vsúvajte meno dieťaťa, napríklad: dom, kvet, Betka, auto, jablko, strom, Betka, bábika, lopta, sveter, stolička, Betka, koláč, ryba atď. Vždy, keď dieťa počuje svoje meno, urobí jeden krok dopredu, smerom k cieľu. Ak svoje meno prepočuje a nezaregistruje ho, musí urobiť jeden krok dozadu. Hra pokračuje až dovtedy, kým sa dieťa presunie až k cieľu. Hru môže hrať aj viac detí, pričom každé reaguje len na svoje meno v reťazi vyslovovaných slov. Spočiatku môže byť vzdialenosť medzi štartom a cieľom kratšia, postupne ju môžte predlžovať. Ak sa budete hrať vonku, dávajte pozor na to, aby ste slová vyslovovali dosť hlasno, nakoľko sa hlas vo voľnom priestore značne rozlieha (námet K. Guziová, 2005).

            Hrou si dieťa rozvíja hrubú motoriku a sluchovú diferenciáciu. 

             

            Hra: "OPAKUJ PO MNE!"

            Postup hry: Dieťa sa posadí vedľa rodiča tak, aby naňho dobre videlo. Obaja však majú tvár obrátenú rovnakým smerom. Rodič vymýšľa rôzne polohy a pohyby, ktoré komentuje presnou inštrukciou aj názornou ukážkou. Úlohou dieťaťa je určený pohyb ukázať, v prípade, že si nie je isté, napodobniť ho po vzore rodiča. Napr. položíme:

            1. pravú ruku na pravé ucho a ľavú ruku na ľavé koleno,

            2. pravú ruku na ústa a ľavú ruku na ľavé koleno,

            3. pravú ruku na ústa a ľavú ruku na hlavu,

            4. pravú ruku na pravé koleno a ľavú ruku na hlavu,

            5. pravú ruku na pravé rameno a ľavú ruku na hlavu,

            6. pravú ruku na pravé rameno a ľavú ruku na ústa,

            7. pravú ruku na pravé rameno a ľavú ruku na ľavé oko,

            8. pravú ruku na hlavu a ľavú ruku na ľavé oko,

            9. pravú ruku na hlavu a ľavú ruku na ústa,

            10. pravú ruku na pravé koleno a ľavú ruku na ústa a pod.

            Keď je dieťa v hre úspešné, roly si vzájomne vymeňte. Dieťa potom zadáva inštrukciu rodičovi a je pre neho vzorom vykonávania pohybu. Ak máte doma staršie školopovinné dieťa a chce sa hrať tiež, posaďte ho oproti vám a verte, že bude mať čo robiť, aby ho nepoplietol váš zrkadlový obraz (námet K. Guziová, 2005). 

            Hrou si dieťa rozvíja vnímanie vlastného tela a priestoru - porozumenie pojmov pravá, ľavá.

             

            Hra: "UROBME SI DOMINO"

            Potrebujete: 2ks výkres alebo tvrdší papier, farebné pastelky, nožnice

            Príprava: Papier rozstrihajte dieťaťu na rovnaké obdĺžniky, ktoré rozdelíte čiarou na polovicu, resp. dva rovnaké štvorce. Vymyslite si spolu 6 symbolov, ktoré budú tvoriť základ Domina - môže ísť o tradičné zoskupenie bodiek v počte 1 - 6, ako ich poznáte z hracej kocky, alebo rôzne usporiadanie rovinných geometrických tvarov (kruh, štvorec, trojuholník, obdĺžnik), v prípade zručných výtvarníkov aj rôzne podoby obrázkov. Dohodnuté symboly kreslite rôzne spolu s dieťaťom na jednotlivé časti domina tak, že v každom štvorci bude jeden; to znamená, že na jedenej časti domina budú vždy dva obrázky (môžu byť rôzne alebo rovnaké). Čím viac častí hry vytvoríte, tým bude hra zaujímavejšia. 

            Postup hry: Časti domina rozdeľte medzi všetkých hráčov štýlom "jeden mne, jeden tebe, atď. a znovu dookola" (spôsob najprv ukážte dieťaťu, v ďalších kolách ho nechajte, nech rozdáva samo). Posledná časť domina ostane uložená na hracej ploche lícom hore. Dohodnite si vzájomne poradie, v akom budú hráči tvoriť z domina jeden súvislý pás. Hráč, ktorý je na rade, priloží k vytvorenému pásu v akomkoľvek smere jednu zo svojich častí vždy na koniec pásu. Podmienkou je, že obrázok, ktorý prikladá musí byť rovnaký ako ten, ktorým sa pás domina končí. Ak obrázok nenájde na jednej zo svojich častí, musí si koncové domino zobrať. Vyhráva hráč, ktorý ako prvý takto uloží do pásu všetky svoje časti.

            Hrou si dieťa rozvíja vizuálne vnímanie, orientáciu na ploche, trpezlivosť aj osobnostné vlastnosti ako je prejavenie radosti z výhry, ale aj schopnosť vyrovnať sa s prípadnou prehrou. 

             

            Hra: "POHĽAD Z  OKNA" 

            Potrebujete: 2 rolky z toaletného papiera, lepiacu pásku, výtvarný a dekoratívny materiál - fixky, trblietavé lepidlá, farebný papier a iné, výhľad z okna, papier na kreslenie, farebné pastelky

            Postup hry: Z dvoch valčekov z toaletného papiera, ich zlepením a vyzdobením podľa fantázie, urobte spolu ďalekohľad. Úlohou dieťaťa je pozerať sa ďalekohľadom z okna a čo najpestrejšie opisovať okolie a krajinu, ktorú ním vidí. Nabádajte ho, aby opisovalo všetko čo najpresnejšie (farbu, tvar, veľkosť, polohu s použitím predložiek v, na, pred, za, medzi, vľavo, vpravo, vedľa, hneď pred, hneď za, ...). Čím je dieťa staršie, tým samostatnejšie a obsahovo bohatšie rozprávanie očakávajte. Na základe opisu môže dieťa ďalej kresliť na papier všetko, čo ho pri pohľade zaujalo (foto z okna :)). Veďte ho k tomu, aby vzťahy medzi pozorovanými objektami zachytilo aj v kresbe. 

            Hrou si dieťa rozvíja vizuálne vnímanie, reč aj priestorovú orientáciu.